Tuesday, January 8, 2013
Lingik Akromonn Ani Porjecho Zobab
Article published in JIVIT Konknni Monthly Magazine
Lingik Akromonn Ani Porjecho Zobab
-Soter D’Souza
Halinch Dil’li-nt eke 23vis vorsanchea cheddvacho eke cholte busint dharunayen zalolea lingik akromonachi (sexual assault) khobor aikon amchea angant xirxire marle. Tiche sangata aslolea cheddea ixttakui pettun, ticher bolatkar korun ani tichea angant ek lokondachi sori ghalun, heam mon’xamni tankam dogaimkui nagddim korun rostear uddoilim. Oslem kam soiranant aslolo monis korunk xokchona. Heam mon’xancher khoincho tori denvchar bosla asunkuch zai. Thoddea vortoman potramni khobor mell’llea tea pormonnem, to denvchar mhonnta to Goychea somazacho chodd avddicho ixtt zaka mhonntat ‘soro’. Eka monxachi kudd ani mon hea soreachea tabeant poddli mhonttokuch ho monis kitem korunk pavtolo taka xim-mer asona. Hea cheddva baxen amcheach Goyant kitlim cheddvam bailo asat zancher ho soro bolatkar korta. Mhonnttokuch jen’na somaz hea lingik akromona virudh nixedh martana hea vikhall soreachi-i sudh-budh ghevunk zai.
Halinchea kallar dusrea desamni zateleo chollvoli TV-cher and internettacher pollelea uprant, torunn vorg asa to nimtakuch ravun toslich chollvoll amchea desant korunk vell vogddaina. Soglleankuch hem TV-cher zanv internetacher nanv zoddpachi axa laglea. Egypt, Libya vo Amerikent chollvolli zata toxeoch amche Bharatant zavnkuch zai mhonn na. Tea desamni rajnitichem poryavoronn ani lokxayechi poristhiti ghoddie veglli asunk xokta. Amchea Bharotache proxn somajik asa ani te rajnitichea vo niyai sobhechea madyamantlean suttave korunk zatat.
Hea fattleam disamni Dil’lint zalelea chollvolik ‘Arab spring in India’ oxem eka TV channelant porgott kelem. Arab desantlea chollvolechea vixoia modem ani Bharatantle chollvolichea vixoya modem khup forok asa. Te Arbi lok hukumxai kobar korpak ani lokxai haddpak proitn kortat. Punn hanga Dil’lint, bailam cheddvamcher hinvse virudh koddokh kaide korche mhonn lok magta. Vixoi khup vegllo asa, ani vixoya pormonne lokachi zapui veglli asunk favo. Zorui Arbi desant lok aplo sorkar umttavpak hinvsa vapurtat zalear ami tich hinvsa Bharatant vapurpachi goroz na. Bailamcher zatolea akromanacher ami nixedh dakhoupakuch zai, punn hea ‘India Gate’ hanga chol’lolea chollvolik dolle dhampun patthimbo diunche poilim ami don pautti chintunk favo. Goyant broxttachara virudh oxench ek rajnitik lhar marlem ani parivartan haddpachea nimitan ek BJP sorkar nivddun dilo. Punn aiz broxttachar kobar zalo? Goychea porjeche proxn suttave zale?
India Gate hanga fattlea dismani zalolea hinvse voir ami amcho virodh dakhovunk zai. Chollvollichea nanvan amche Raxttrapotichi vo Prodhan montreachi surokxa varear uddovunk zaina. Eka cheddvacher zalolea hinvsecho bodla amche pulisecher kaddunk favona. Punn hemch Dil’lint ghoddlem. Lokachea ragacho ani bhavnnamcho faido uttoupak kai rajnitik pokx ani somazant futt ghalpi gottamni hinvsa posravpachem kam kelem. Hea hinvsent eka pulis choukidaracho jiv kaddlo. Tin bhurgeamcho bapui to, ani ghorant ekuch zoddpi to. Eka chollvolint loka modem ani pulise modem zatele hinvsent donui bazunk mar bosta hem sangun guneanv thoim maf zaina. Mahatma Gandhi he chollovllicho fuddari aslo zalear kitem korpacho? Dubavuch na, jen’nam loka modem faido kaddpi lok ghusle mhonn taka kollun ietoch to chollvoll fattim gheupachi xiddkavni ditolo aslo. Gandhiji, eke chollvollint kuddichi xokti vaprun sot sthapit zaina mhonn xikoitalo. Fokot anink dukh uprasta. Haka lagun ‘othmeachi xokti’ (soul-force) vapurpachi chodd gorjechi. Hi othmeachi xokti mhonnta ti, aichea kallavoilea kitlea somaz sevokam vo somajik fuddaream modem asa gai?
Othmeachi xokti mhonnta ti eka xallent vo collegint pustokamni mellona. Amchi othmiktai vaddovunuch hi xokti amkam mellunk xokta. Tyag, Povitr Pustokamcher niall korun ani totvam mulliam amchea disa dispott’tea jivitant apnnavunuch hi otmeachi xokti toyar zata. Sota ani nemam (principles) pormonne chollta tea mon’xa voir khoinchi-i sonvsari xokti zoit vhorunk xokona. Hacho ami ugddas dovrunk zai. Takach lagun Gandhijin upas dhorlo mhonntokuch British bhiyevnuch tachem magnnem mandun ghetale. Ek pap kaddun uddounk dusrem pap adharop sarkem nhoi, oxem Gandhiji sodanch xikoitalo. Tor eka cheddvachea akromona virudh zatolea chollvolint he Gandhijint sthaplele nem- kaide amkam distat gai?
Bilkul Na. Hi soglli chollvoll apxinch ruzli (spontaneous) mhonn TV channel kitlem-i sangum, tem sot disona. Survatek xantikayen nixedh dakhoupak kaim nagrikamni fuddakar ghetlolo zait, punn dusrea disa thavn tantunt ek rajkoronnacho rong ailo. Kongressichea virodhan aslelea pokxamni hea lokachea bhavnaxil (emotional) vixoyache chulicher aplem aidon xizounk dovorlem. Pulisecho vapor korpa sarko prosong sorkaracher haddlo fokot lokak anink challovun ghalunk! Kongres sorkarachi bodnami zavnk he fuddari vavrunk lagle. Chollvolicho vixoi nizacho asa khoro punn hetu bolltoch disunk lagla. Hea gondollant broxttachara virudh ghoddun ailolo ek rajnitik pokx ani Baba Ramdev sarke aploch faido sodpi monis (opportunist) he zomlele porjek anink pettoun ghalunk lagle.
Tor, hea fuddem somajik chollvollink zap ditana don pautti chintunk goroz. Vixoi somazachea faideacho asa zait punn je lok ho vixoi suttavo korunk fuddakar ghetat tanchim monam nitoll asa zait? Ho vixoi ghevun anink koslo faido he lok kaddchenant zalearuch tankam patthimbo diunk favo. Aiz osle fottkire vo apsuvarthi khupuch somajik fuddari ganv ganvamni nirmann zata. Lokak fokot movjen dovortat ani proxn suttavo korinant. Tor chedvam-bailancher zatelea akromonacher ami nixed dakhonv-ia punn ho rag dakhovpachi pod’dot vapurtat tacher don pauttim chintum-ia. Hinvsa ani zobordosti korun kaimch suttavem zanvchemna. Xantponnan ani chintun kaideant bodol haddum-ia ani amcheam cheddvam-bailank surokxit dovrunk vavrum-ia.
Subscribe to:
Post Comments (Atom)
No comments:
Post a Comment